Čutorov pochod – reportáž

VII. ročník STOPA TOUR

V sobotu, konkrétne 19. marca 2016 sme sa z Modry vydali po stopách kamaráta Mirka Turánka-Čutoru z T. O. Stratená Stopa a náš výšľap začínal v Horných Orešanoch na zastávke Vinohrady, kde sme boli v úvode niečo pred pol ôsmou ráno poučení a milo upozornení kamarátom Milanom z Trnavy, že nech si utiahneme šnúrky na kanadách, pretože nás čaká „malé“ prevýšenie a to z dôvodu, že Horné Orešany sú vo výške 200 mnm a Slepý vrch je kapánek vyššie a to konkrétne dorástol až do výšky 543 mnm.

T. j. na úseku jedného kilometra sme museli zvládnuť prevýšenie o cca 340mnm… Spočiatku sme tomu nevenovali až takú pozornosť, ale cca po 10 minútach som videl a začal aj cítiť, že prekonať výškový rozdiel nebude len taká selanka, ale keď to zvládli naši keltskí spoluobčania trepať sa až hore, tak sme to dali aj my. (Slovenskí archeológovia na Slepom vrchu objavili najstaršie centrum Keltov na Slovensku. Hradisko pochádza z 5. storočia pred naším letopočtom a zrejme tu ťažili železnú rudu. Ale ako to už na Slovensku býva zvykom, žiaľ na prieskum ako vždy neboli zvyšné eurá a tak predbehli oficiálny výskum hľadači pokladov s detektormi a časť vzácnych šperkov z hradiska vyrabovali). Na hradisku, kde bol skvelý výhľad na okolité obce sme sa občerstvili, zapili mierne predinfarktové búšenie srdca veltlínom zeleným neskorým zberom a tiež sme nepohrdli dobrou figovicou od kamaráta Milana, ktorý aj s ďalším kamarátom Janom Matejíkom-Hrdzavým podotkli, že veď sme iba na začiatku našej túry po stratených stopárskych chodníčkoch kamaráta Čutoru, už nás čakajú iba strmšie výstupy a vyššie vrcholy. Povzbudení týmto milými a vrelými slovami sme sa vydali po modrej značke smerom na Majdan a Lošonec.

Predjarná malokarpatská príroda sa iba prebúdzala zo zimného spánku ale úchvatné scenérie a pohľady na okolité vrchy a hojne rozkvitnuté nekonečné lány snežienkových kvetov a medveďocesnakových listov neklamne signalizovali, že jar je tu, aj napriek tomu, že prvý jarný deň mal iba prísť. Lošonec je moderná dedina – kráča s dobou, ako som sa presvedčil, pretože menu dňa bola čo iné ako aktuálna lahôdka – polievka z medvedieho cesnaku za 2,- €. Na polievku ale bolo pred desiatou ešte skoro a pri krátkom odpočinku u Golema sme v družnej debate pri kávičke a pardubickom pivečku Pernštejn prechutnali veľmi zaujímavé chrumkavé upečené placky z ľanových, slnečnicových a sezamových semienok, ktoré priniesol kamarát z Trnavy. Fakt skvelá vec na utíšenie hladu a vhodná najmä k bielym suchým vínkam. Z Lošonca sme zamierili cez malú kalváriu nad dedinkou a popod vrch Veterlín sme sa bezpečne blížili na Čertov žľab, kde sa konala pietna spomienka na kamaráta Čutoru.

Trošku nemilé, ale nakoniec dosť úsmevné prekvapenie nás čakalo na rázcestí Nad Vlčiarňou – kde sa zjavil, tu sa zjavil – z lesa vybehol pitbull, taký pekný malý hnedobiely psík…. Nezvaný hosť krútil chvostom a vydával čudné zvuky a tak som si stihol uvedomiť dve veci: jeho pán nikde a po náhubku ani stopy…. Pitbulček ale milo vrčal, nohy, ruky a naše krky zatiaľ nekúsal a tak som ho rýchlo prekrstil na „Bobina“ a tak náš Bobík pokračoval s nami v túre v rýchlom tempe až do Čertovho žľabu, kde sme prišli ako je to výsadou kráľov presne o 13tej hodine. V Čertovom žľabe sa už nachádzala početná skupina menej odvážnych kamarátov z Trnavy a blízkeho okolia, idúcich po kratšej túre, ktorí sa s nami družne zvítali, zabrnkali sme si tradičné ryvolovky, dostali brezovú placku a pamätný list, pietnou minútou ticha si uctili pamiatku kamaráta Čutoru a po zelenej značke sme zamierili na Jahodník, kde už v miestnej osviežovni zvanej „Koniareň“ čakal Piťo a jeho partia, ktorí nám odpočinkové chvíle v cieli nášho pochodu spríjemnili dobrou trampskou muzikou. K dispozícii bolo občerstvenie, čo si hrdlo ráčilo – gulášik fazuľový a divinový a nápoje od výmyslu sveta. Piťo a jeho partia hrali skvelé songy, ktoré sme si vychutnali až do západu slnka.

VII. ročník výšľapu Stopa tour sa vydaril, prešli sme cca 23 kiláčikov a myslím, že všetci budú na túto skvelú akciu dlho spomínať. Kamaráti, vidíme sa čoskoro na ďalšej trampskej akcii uprostred malebných malokarpatských končiarov.

kamarát Arťo