Úvod
Tramping žije aj pod Malými Karpatami
Láska k prírode, pevné a roky pretrvávajúce kamarátstva, hodiny strávené v lese na pochodoch a vandroch ale aj spanie pod širákom, nádherné potlachy a sleziny zažité pod oblohou posiatou množstvom hviezd za zvukov gitary. Áno, aj tieto slovné spojenia vyjadrujú ten naozajstný nefalšovaný vzťah k prírode a v neposlednej rade aj k voľnosti. Životný štýl, ktorého definícia sa hľadá len ťažko sa označuje v českých a slovenských krajinách pod pojmom tramping.
Platí jedno nepísané pravidlo: „Raz trampom – navždy trampom“, a to aj z dôvodu, že „tramping“ to je životná filozofia, ktorá sa neprejavuje iba vojenským oblečením – maskáčmi a túrami po lesoch, ale v prípade trampingu ide o celoživotné krédo, ktoré ctí každý správny tramp a to je ochranársky vzťah k živej a neživej prírode, kde si každý osadník ctí a váži les, snaží sa mu porozumieť a k tomuto ochranárskemu vzťahu vedie aj svojich potomkov, ktorí často začínajú chodiť na čundre už ako malé deti a takto pokračujú v trampovaní celé vandrácke generácie a trampské rodiny.
Tramping je už dnes legendárny fenomén, ktorý neexistuje nikde inde na svete okrem Čiech a Slovenska. A nebolo to vždy jednoduché byť príslušníkom tejto komunity. Tramping bol od svojho vzniku tŕňom v oku väčšinovej spoločnosti, ktorá sa jeho vplyv vždy snažila eliminovať. Nezdolali nás ani Kubátove vyhlášky z 30-tych rokov, zakazujúce spoločné táborenie osôb rôzneho pohlavia v prírode, ani nacisti počas Protektorátu a Slovenského štátu. Tramping sa znovu postavil na nohy v roku 1945 a prežil aj obdobie najhorších 50-tych rokov, kedy boli trampi zatváraní, ich kempy a zruby zapaľované a každý výročný oheň končil rozohnaním tohto podujatia zo strany vtedajšej všemocnej ŠtB. Po krátkom odmäku v 60-tych rokov prišli znova tvrdé perzekúcie v 70-tych a 80-tych rokov, ktoré ale trampské spoločenstvo prežilo a trampi začali znovu slobodne chodiť na svoje zruby a osady po nežnej revolúcii. Nežná revolúcia priniesla to dlho očakávané uvoľnenie, a tak začiatkom 90-tych rokov boli všetky kempy uprostred skalných roklín plné. Kto chcel vyraziť na vander musel si aj privstať, aby našiel voľné miesto na táborenie.
Postupne ale začal tramping upadať a to aj najmä vďaka otvoreniu hraníc, kde sa konečne mladá trampská generácia dostala na bájny Divoký západ do Severnej Ameriky a do iných exotických destinácií. Objavil sa tiež nový netradičný nepriateľ trampov, a to vo forme výdobytkov modernej techniky – počítačov, tabletov, smartfónov. Aj nával práce znamenal pre mnohých úbytok voľného času, a tým aj obmedzenú možnosť vyraziť si cez víkend na vander a opustiť ruch mesta. V Modre a okolí má tramping veľmi dlhú a pestrú históriu a prvé osady podľa knihy „Údolia nestíchli“ vznikli na Piesku už začiatkom 20tych rokov minulého storočia ihneď po prvých bratislavských osadách. Zochova chata bola po údolí Vydrice a okolí Košarísk treťou oblasťou s najväčšou hustotou trampských búd prevažne bratislavských osád. Trampské príbytky a fleky tu boli v minulosti roztrúsené už od Harmónie až po vzdialené hrebene Malých Karpát. Aká je súčasnosť? Existujú v tejto modernej a uponáhľanej dobe vôbec trampi a sú ešte dajaké trampské osady v okolí Modry? Ale áno existujú a vyvíjajú množstvo aktivít aj napriek tomu, že súčasná mladá generácia už nejaví o pobyt v prírode taký záujem ako v minulosti. Trampi prežili aj nástrahy modernej doby a aj počas týchto dní si nájdu tí praví kamaráti čas na stretnutia pri ohni za zvuku gitary.
OZ Priatelia lesa je občianskym združením založením v roku 2003, ktoré združuje 6 dnes už legendárnych trampských osád v Modre a okolí a síce: T. O. Čierny Medveď, T. O. Pardále, T. O. Biela Hviezda, T. O. Pavučina, T. O. Manitoba a T. O. Brezička. Týchto 6 osád združuje cez 40 aktívnych vyznávačov života v nedotknutej prírode, ktorí okrem tradičných potlachov, výročných ohňov, pochodov, čistenia studničiek aktívne vypomáhajú tiež LESOM MODRA, s. r. o. so zalesňovaním, zhotovovaním oplotenia proti zveri, likvidáciou nefunkčných oplotení, uhadzovaním haluziny, a to v celkovom rozsahu 400 hodín ročne. Aj tohto roku si osadníci „zamakali“ a pre turistov a návštevníkov Zochovej chaty a okolia vyčistili lesný chodník smerom na Tri jazdce a tiež ďalšie úseky lesa, ktorý po námrazovej kalamite hyzdil krásnu malokarpatskú prírodu. Za to patrí všetkým, ktorí sa brigád zúčastnili z mojej strany veľká vďaka. Český a slovenský tramping práve tohto roku oslavuje svoju okrúhlu storočnicu, čo predstavuje sto rokov dobrodružstiev, voľného pobytu v prírode a nezabudnuteľných zážitkov. Tramping za tento úctyhodný čas vychoval vo svojich radoch špičkových hudobníkov, športovcov, spisovateľov, umelcov a prebudil v našom národe úprimnú lásku k prírode aká nemá vo svete obdobu. A čo popriať kamarátom trampom k tomuto okrúhlemu výročiu? Modranské trampské osady budú naďalej rozvíjať trampské zvyky a tradície s tým aby aj ďalšie generácie vyznavačov voľného pobytu v divokej prírode mohli slobodne vstúpiť do lesa a poznali pravý význam slova „kamarát“ a zdravili sa trampským pozdravom „ahoj“ spojený so špecifickým trampským pozdravom tzv. zalomením palca. Preto kamarátom trampom prajem, aby ohne v Malých Karpatoch nikdy nevyhasli a nech sú v našich lesoch tramping a trampovia aj o ďalších 100 rokov.
Kamarát Arťo, predseda OZ Priatelia lesa, šerif bývalej osady T. O. Zálesák